Ted Bundy, jeden z najznámejších sériových vrahov v histórii USA, zanechal za sebou desivý odkaz, ktorý dodnes fascinuje aj desí ľudí. Jeho listy z cely smrti poskytujú unikátny pohľad do mysle muža, ktorý spáchal nepredstaviteľné zločiny a napriek tomu si zachoval znepokojujúci šarm a charizmu.
Bundyho kriminálna činnosť začala na začiatku 70. rokov. Bol zodpovedný za brutálne vraždy najmenej 30 mladých žien v niekoľkých štátoch, hoci skutočný počet jeho obetí môže byť vyšší. Jeho metóda spočívala v lákaní žien do svojho vozidla, často Volkswagen Beetle, predstieraním zranenia alebo vystupovaním ako autorita. Keď získal ich dôveru, uniesol, napadol a zavraždil ich. Jeho zločiny sa vyznačovali brutalitou vrátane bitia, škrtenia a posmrtných činov.
Útek a zajatie
Bundyho schopnosť unikať spravodlivosti tak dlho bola výsledkom jeho inteligencie a starostlivého plánovania. Jeho šťastie však skončilo v roku 1978, keď ho zatkli v Pensacole na Floride po tom, čo policajt našiel na jeho aute ukradnuté poznávacie značky. Počas vyšetrovania sa rýchlo nazbierali dôkazy proti nemu, čo viedlo k jeho odsúdeniu za vraždy dvoch členiek sorority na Florida State University a únos a vraždu 12-ročného dievčaťa v Lake City na Floride.
Na cele smrti Bundy pokračoval v manipulácii s okolím, vrátane jeho právneho tímu a médií. Jeho korešpondencia z tohto obdobia odhaľuje muža, ktorý sa snažil udržať kontrolu a vplyv napriek svojim okolnostiam. Vymieňal si listy s rôznymi ľuďmi, vrátane Johna Hinckleyho Jr., muža, ktorý sa pokúsil zavraždiť prezidenta Ronalda Reagana. Táto korešpondencia zvýraznila Bundyho narcistickú osobnosť a potrebu uznania, aj z väzenia.
Prípravy na popravu
Keď sa blížil dátum jeho popravy, Bundyho správanie sa zmenilo. Začal priznávať viac svojich zločinov v nádeji, že odloží svoju popravu tým, že ponúkne odhalenie miest neobjavených tiel. Napriek jeho priznaniam, odborníci veria, že zľahčoval rozsah svojich zločinov. Vo svojich posledných rozhovoroch obviňoval z jeho činov p*rnografiu, čo mnohí vnímali ako ďalší pokus presunúť zodpovednosť od seba.
Poprava
Bundyho poprava 24. januára 1989 sa stala verejným spektáklom. Stovky ľudí sa zhromaždili pred väznicou a oslavovali jeho smrť s pokrikmi a transparentmi. Vo vnútri bol Bundy pokojný, ale rezignovaný. Jeho posledné slová boli adresované jeho rodine a priateľom, čo bol ostrý kontrast k násilnej smrti, ktorú spôsobil svojim obetiam. Svedkovia zaznamenali, že sa zdalo, že má strach, keď ho pripútali na elektrické kreslo, čo bolo ďaleko od sebavedomého a vzdorovitého muža, ktorého predstavoval počas svojich súdnych procesov.
Korešpondencia s rodinou
Po 50 rokoch prelomila rodina Teda Bundyho mlčanie a zverejnila niektoré z jeho listov z väzenia. Tieto listy odhaľujú fascinujúci a desivý pohľad do Bundyho mysle počas jeho posledných rokov na cele smrti. Bundy, ktorý bol známy svojou manipulátorskou povahou, pokračoval v písaní listov aj z väzenia, snažiac sa udržať emocionálne putá so svojimi blízkymi a vyvolať sympatie.
V listoch, ktoré písal svojej rodine, vyjadroval svoju lásku a podporu, často sa snažil ospravedlniť svoje činy a vyjadroval ľútosť. Jedným z najdojemnejších listov je ten, ktorý napísal svojej matke. V ňom píše: Milujem ťa, a vždy budem. Dúfam, že jedného dňa nájdeš pokoj a pochopíš, že som to nebol ja, ale niečo, čo ma ovládalo.“ Tento list odhaľuje Bundyho schopnosť manipulovať aj v tak beznádejnej situácii, akou je čakanie na popravu. Snažil sa týmto spôsobom zmierniť bolesť svojej rodiny a zároveň preukázať, že jeho činy boli výsledkom niečoho, čo bolo mimo jeho kontrolu.
Okrem toho, Bundy často používal svoje listy na to, aby sa prezentoval v lepšom svetle a snažil sa získať sympatie. V listoch rodine popisoval svoje každodenné zážitky, pocity a úvahy, čím sa snažil udržať obraz starostlivého a premýšľajúceho človeka. Jeho korešpondencia odhaľuje, že aj na cele smrti zostal majstrom manipulácie, ktorý využíval každú príležitosť na to, aby ovplyvnil vnímanie svojej osoby.
Rodina Bundyho, ktorá dlhé roky trpela pod ťarchou jeho zločinov a stigmy, ktorú im jeho činy priniesli, sa rozhodla zverejniť tieto listy v nádeji, že pomôžu verejnosti lepšie pochopiť komplexnosť jeho osobnosti a motivácie. Listy Teda Bundyho sú dôležitým historickým dokumentom, ktorý ponúka hlbší pohľad na jedného z najznámejších sériových vrahov a jeho vplyv na tých, ktorí ho poznali a milovali.
„Milý Ted,
Opäť cítim, že je pre mňa dôležité povzbudiť ťa, aby si urobil veľmi dôležité rozhodnutie… možno jedno z najdôležitejších rozhodnutí v tvojom živote. Dôrazne ťa nalieham, aby si povedal celý príbeh. Ted, máš rande s katom. Bože môj, tvoj čas je strašne krátky. Zomrieš. Ale jedna vec, ktorú môžeš urobiť, je povedať ľuďom, prečo si to urobil. Povedz ľuďom, Ted, prečo si zavraždil ich dcéry a kde si nechal ich telá. Existuje mnoho zúfalých rodín, ktoré majú právo vedieť. Žiadna z nich ti nič neurobila. Neboli zodpovední za tvoju minulosť. Ako som už povedala, prídem na Floridu, ak so mnou chceš o tom hovoriť. Ale vynechanie lží by urobilo veľký dojem na veľa ľudí. V skutočnosti, keby si mal odvahu povedať celý príbeh, dostal by si obrovské množstvo mediálneho pokrytia. Ak existuje nebo alebo peklo – možno by to pre teba urobilo rozdiel v večnosti.
Ted, všetci vedia, že si spáchal tieto zločiny. V skutočnosti som osobne veľmi unavená z toho, že sa ich snažím zakryť. Takže si dostal veľa pozornosti za to… To je skvelé. Určite si si vybral hrozný spôsob, ako sa pomstiť alebo čokoľvek, čo tvoja myseľ chytila, aby ospravedlnila tvoje činy. Mimochodom, Ted, ako si (a ako sa) ospravedlňuješ vraždu?“
„Povedal si… No, tieto dievčatá si to zaslúžili, pretože sa na mňa vrhali? Rada by som vedela, čo to bolo, čo ťa prinútilo prekročiť čiaru. Alebo to naozaj začalo oveľa skôr, ako ktokoľvek vie? Začal si tým, že si vo voľnom čase zabíjal papierové dievčatá, aby si cvičil, alebo čo?
Ted, toľko rokov som popierala dôkazy. Stála som pri tebe – milovala som ťa ako brata. Našla som starú kazetu, ktorú som nahrala, keď som žila vo svojom byte v U štvrti. Je v našich hlasoch toľko náklonnosti, keď sme spolu hovorili. Naozaj som ťa veľmi milovala, Ted. Nepísala by som takýto list, keby som si nemyslela, že na teba možno stále mám nejaký vplyv. Ted, pre toľko ľudí by to znamenalo tak veľa, keby si prestal s pretvárkou. Mohol by si to urobiť? Bojíš sa príliš smrti na to, aby si robil rozhodnutia… alebo si uľavený, že koniec je blízko? Tak či onak, čo si myslíš o mojom návrhu?
Tvoja sesternica,
Edna
P.S. Dostal si môj posledný list (pred 2 týždňami)?“
„Milá Edna,
V prílohe nájdeš list, ktorý som ti napísal takmer pred šiestimi týždňami. Neposlal som ho, keď som ho dokončil, pretože som si nebol istý, či hovorí to, čo som chcel povedať. Tak som sa rozhodol ho chvíľu podržať. Myslel som si, že mi odpustíš také oneskorenie, keďže si čakala desať rokov, aby si mi vyjadrila svoje pocity.
No, prešlo šesť týždňov. Veci sa trochu upokojili. Necítim sa viditeľne múdrejší, ale určite som starší. Konečne som mal pocit, že je čas znova sa pozrieť na list, ktorý som ti napísal, čiastočne preto, že musím priznať, že je piatok večer a musel som si vybrať medzi Miami Vice, The Love Boat, starým číslom Smithsonianu alebo tvojím listom. Smithsonian si prečítam neskôr.
List, ktorý som ti napísal, je trochu dlhý a v niektorých častiach príliš „kázajúci“. Podarilo sa mu povedať veľa toho, čo cítim, že je potrebné povedať, ale nie všetko. Je to úprimný záznam mojich myšlienok, neúplných a neustále sa vyvíjajúcich, aké sú.
Úmyselne som sa vyhýbal diskusii o tvojich obvineniach a tvojich navrhovaných odhaleniach. V jednom z tvojich listov si povedala, že si unavená z mojich pokusov „zakryť to.“ Nechcem ťa unavovať. Okrem toho, necítil som to tak, a nemyslím si, že musím brániť svoje pocity.“
… sa bránil proti každej narážke, klebete alebo obvineniu, ktoré prichádzajú, dokonca aj od dobre mysliacich príbuzných.
Nezavrhujem úplne tvoje obvinenia. Poviem toľko, že som nikoho nezabil. A toto pre všetkých, ktorí trúchlia: Nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych (Lukáš 9:60), pretože on nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých; pre všetkých žijúcich v ňom (Lukáš 20:38).
Nemyslím tým, že toto bude moje konečné slovo na túto tému pre teba. Chcel by som, aby si prečítala, čo som napísal, a čo si ty napísala, a potom v tichosti o tom premýšľala. Keď budeš pripravená na pokojný, súcitný a láskavý dialóg o týchto veciach, napíš mi. Budem pripravený.
S láskou a pokojom, ted
P.S. Priložil som aj dva listy, ktoré si mi napísala.“
„Aký je život tu?
Žijem v priestore 9×12 stôp. Je tu posteľ, toaleta a umývadlo. Tu sme zredukovaní na základné veci. Je to ako väčšina vecí, skúsenosť z väzenia môže oslobodiť alebo uväzniť. Ghandi považoval svoje väzenské skúsenosti za povzbudzujúce a pokorujúce. Som zbavený toľkých vecí a týmto spôsobom oslobodený, som slobodný na …“
„Prebudili ma o 5:30 ráno na raňajky zo studenej praženice, kaše, bieleho chleba a mlieka.
Kráčal som niekoľko hodín, potom som si sadol a začal písať listy.
Celý deň som v cele. Niekedy behám tam a späť a robím sklápačky a iné cvičenia. Niekedy joga. Zvyčajne si zdriemnem okolo poludnia. Spím dobre.
Mám malé rádio a televízor, ale veľa ich nepoužívam. Počúvam správy v rádiu („All Things Considered“). Pozerám šport v televízii.“
